Keď Nemecko dotuje a energia zdražuje, slovenský priemysel platí vysoký účet скачать в хорошем качестве

Keď Nemecko dotuje a energia zdražuje, slovenský priemysel platí vysoký účet

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný z SOPK v rozhovore s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Neskoršia Lisabonská zmluva sa podľa neho zamerala najmä na hlasovacie mechanizmy a obmedzila právo veta menších štátov, čo viedlo k prijímaniu rozhodnutí, ktoré majú pre slovenskú ekonomiku negatívne dôsledky, napríklad v oblasti energetiky či Green Dealu. Slovenskí podnikatelia upozorňujú na potrebu korigovať Green Deal a nahradiť ho dôsledným „Economic Dealom“. Ten by mal zahŕňať najmä výrazné zníženie cien elektrickej energie a redukciu byrokracie v zahraničnom obchode. J. Kostolný však veľký priestor na zmenu zatiaľ nevidí. „Rozhodnutia, ktoré sa prijímajú, nedávajú nádej na zásadný obrat.“ Za mimoriadne problematické považuje emisné povolenky. Pôvodne sa týkali približne 40 percent najväčších znečisťovateľov a ich cena sa pohybovala okolo päť až sedem eur. Minulý rok však priemerná cena dosiahla 74 eur a krátkodobo presiahla aj hranicu 100 eur. Od roku 2027 sa navyše plánuje zavedenie systému povoleniek EU ETS 2, ktorý ovplyvní ceny vykurovania aj pohonných hmôt. Obavy vyvoláva aj vývoj v Nemecku. Tamojšia vláda zaviedla vysoké dotácie na elektrinu pre energeticky náročné podniky. „Jedna kilowatthodina dnes v Nemecku stojí v priemere 18 centov a po zavedení industriálneho tarifu by cena klesla na približne deväť centov. Na Slovensku sa pritom pohybujeme na úrovni 22 až 23 centov,“ hovorí J. Kostolný. Takýto rozdiel podľa neho dokáže slovenským výrobcom zlikvidovať marže a výrazne oslabiť ich konkurencieschopnosť. Viac sa dozviete vo videopodcaste. Situáciu komplikuje aj fakt, že nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale len zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. „Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ dodáva J. Kostolný.