Ján Francisci – ideál štúrovských cností скачать в хорошем качестве

Ján Francisci – ideál štúrovských cností

Dokument obsahuje anglické a ruské titulky, ktoré si môžete zapnúť v nastaveniach videa. The document contains English and Russian subtitles, which you can turn on in the video settings. Документ содержит английские и русские субтитры, которые вы можете включить в настройках видео. Prvého júna sa pred dvomi storočiami narodil prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov, ale aj významný národný buditeľ, revolucionár, kultúrno-osvetový pracovník, žurnalista, redaktor, prozaik, prekladateľ, popredná osobnosť slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia, spolupracovník Ľudovíta Štúra a Štefana Marka Daxnera, a hlavne prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Samuel Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), ktorého obraz si snáď každý vzdelaný človek vyjaví aj vďaka výtvarníkovi Petrovi Michalovi Bohúňovi (taktiež má toho roku 200. výročie). Janko Francisci-Rimavský (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) pochádzal z remeselníckej rodiny, študoval v Ožďanoch, Levoči a v Bratislave. Na bratislavskom evanjelickom lýceu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý významne ovplyvnil Francisciho myslenie. V roku 1844 odchádza z Bratislavy do Levoče, kde sa stal námestníkom profesora Hlaváčka na Katedre reči a literatúry (tu vypracoval Sústavu Jednoty mládeže slovenskej pri školách ev. a v Uhrách, ktorú schválili na prvom zasadnutí Tatrína). Neskôr sa sťahuje do Prešova, kde študuje na evanjelickom kolégiu, kde pôsobili osobnosti ako Hodža, Záborský, Kossuth, Hviezdoslav, Maliarik, Daxner. Po štúdiách sa presúva do Gemerskej stolice, kde pracuje ako podžupan u G. Fáya. Spolu s Daxnerom a Bakulinym sa zúčastňuje liptovsko-mikulášskeho zhromaždenia a organizuje v Gemerskej stolici národné gardy. Následne je väznený a po prepustení sa stáva kapitánom prvého slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Romantický historik Július Botto napísal, že vďaka Franciscimu boli dobrovoľnícke zbory disciplinované, náležite ošatené, dobrou zbraňou zaopatrené a vzorné. Podľa samotného Francisciho bolo toto vojsko symbolom toho, že Slováci vôbec vo svete existujú, tak pred Maďarmi, ako pred „Austriou“. Stáva sa svetským predstaviteľom evanjelických cirkví v Uhorsku a začína vydávať Peštbudínske vedomosti, ktoré spejú až k Memorandu národa slovenského a založeniu Matice slovenskej (v ktorej sa stal predsedom dočasného výboru ako aj čestným predsedom). V najstaršom veku sa usadí v Martine, kde sa stáva predsedom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. Uchádzal sa o priazeň prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej, dcéry slovenského zakladateľa družstevníctva a národného buditeľa Samuela Jurkoviča. Zoznámili sa v ochotníckom divadle v Sobotišti. Do veľkej lásky však zasiahli štúrovci a pod tlakom kolegov musel Francisci pred Aničkou uprednostniť národ (vo svojom životopise však píše, že ho Anna Jurkovičová nechcela). Francisci si zobral „mladú slečnu Amáliu, dcéru komorného nadlesného, katolíčku“ a okrem iného ženu, ktorá sa do dejín Matice slovenskej zapísala aj špeciálnym vyšívaným prebalom Stanov Matice slovenskej. Taktiež autori oceňujú jeho zberateľstvo rozprávok a jeho spoluprácu s Dobšinským a Škultétym na tomto poli. Práve Francisci založil na Slovensku (ešte pred Pavlom Dobšinským) tradíciu rozprávkových zbierok a žáner rozprávky tiež teoreticky reflektoval. Popri Jankovi Matuškovi, ako vôbec prvý písal lyrické spevy. inicioval jeden z najzávažnejších štátoprávnych dokumentov Žiadosti slovenského národa 1848. V kontexte postupnej reformy Uhorska požadoval obnovenie sociálneho kontraktu medzi národmi. Prínos Jána Francisciho pre slovenské dejiny je pomerne rozsiahly. Od vojenského kapitána, cez zberateľa povestí a rozprávok, autora poézie a prózy, prekladateľa a sociálneho filozofa, až po činnosť v regionálnych úradoch, prácu v kníhtlačiarskom spolku či významné podieľanie sa na kultúrno-osvetovej činnosti v rámci národného obrodenia 19. storočia. POZNÁMKA NA ZÁVER: Anička Jurkovičová zomrela nie 2. marca, ale 2. februára a Francisci zomrel nie 5. marca ale 7. marca. Ospravedlňujeme sa za chybu zo záveru dokumentu. ĎALŠIE PODOBNÉ DOKUMENTY: Po stopách Janka Kráľa    • Po stopách Janka Kráľa   Andrej Sládkovič, slovenský velikán svetovej poézie    • Andrej Sládkovič, slovenský velikán s...   Slováci v revolučných rokoch 1848 – 1849    • Slováci v revolučných rokoch 1848 – 1849   Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej    • Štefan Moyses, prvý predseda Matice s...   Vizionár slovanskej jednoty - Adolf Dobriansky    • Vizionár slovanskej jednoty - Adolf D...   Rok odkazu štúrovcov – 200. výročie narodenia katolíckeho kňaza Jozefa Karola Viktorina    • Rok odkazu štúrovcov – 200. výročie n...   Epidémia alebo tajné sprisahanie? Skutočná pravda o Východoslovenskom roľníckom povstaní 1831    • Epidémia alebo tajné sprisahanie? Sku...   Tichý génius Pavol Jozef Šafárik    • Tichý génius Pavol Jozef Šafárik