4 pôstna nedeľa roku A скачать в хорошем качестве

4 pôstna nedeľa roku A

https://svetlomariino.sk Jn 9, 1-41 Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 2 Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ 3 Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. 4 Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9 Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ 10 Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11 On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“ 12 Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“13 Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. 14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15 Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16 Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. 17 Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ 18 Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19 Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20 Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21 Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ 22 Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. 23 Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“24 Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25 On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26 Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ 27 Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28 Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29 My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ 30 Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. 31 Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. 32 Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ 34 Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ 36 On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ 37 Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ 38 On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. 39 Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ 40 Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ 41 Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva. Dať sa vyviesť z duchovnej slepoty Modlime sa za oslobodenie z duchovnej slepoty • Budem hľadieť na slepého, ktorý od narodenia žije v temnote (1). Spomeniem si na ťažko chorých, na tých, ktorí trpia už mnoho rokov. Zverím ich Ježišovi. Možno aj ja prežívam niečo ťažké. Poviem to Ježišovi. • Vidím, ako Ježiš prechádza okolo slepého, zastavuje sa a uzdravuje jeho zrak (1.6-7). Predstavím si šťastie tohto človeka vo chvíli, keď si umyl svoje oči a prvýkrát videl svet, ktorý ho obklopuje. Čo ma najviac uzatvára pred radosťou a pokojom života? Poviem to Ježišovi. Vrúcne ho budem prosiť, aby ma obmyl a oslobodil od toho, čo najviac vnáša temnotu do môjho vnútra. • Rodičia slepého sa boja svedčiť o Ježišovi (20-23). Uzdravený zas naopak odvážne ohlasuje pravdu, aj za cenu odvrhnutia, za cenu toho, že ho farizeji odsúdia (24-34). Ako ja dokážem verejne svedčiť o Ježišovi? • Budem pozorovať postoj farizejov, ktorí nedokážu prijať pravdu o Ježišovi, Božom Synovi. Prekážajú im v tom ich vlastné „vedomosti“ o Bohu. Majú svoje ustálené schémy a predstavy, ktoré nedokážu zmeniť (13-34). • Dovoľujem Bohu, aby sa mi zjavil v mojom každodennom živote tak, ako to on sám chce? Som otvorený na udalosti života, ktorými sa mi Boh zjavuje celkom novým spôsobom?