LIKAVSKÝ VÄZEŇ - Ivaneli / Samo Chalupka (zhudobnená poézia, pieseň, Hviezdoslavov kubín) скачать в хорошем качестве

LIKAVSKÝ VÄZEŇ - Ivaneli / Samo Chalupka (zhudobnená poézia, pieseň, Hviezdoslavov kubín)

Túto pieseň nájdete aj na Spotify, Apple Music a ďalších streamovacích službách. Z Likavy, zo zámku, junák väzeň hľadí: či Tatra už kopnie? Či sa háj už mladí? Rozvíjaj sa, háju, ty moja hospoda, zažiadala sa mi tá zlatá sloboda. Tu moja hospoda na skale vysokej, tu ja junák väzeň vo veži hlbokej. Mocné moje ruky o skalu prikuté, bystré moje nohy v železách obuté. Rúčky moje, zvyklé nad Turkom víťaziť, hoj, ktože mi vás dal k tej skale priväziť? Nožky moje, zvyklé zámky naskakovať; hoj, ktože mi vás dal tak ťažko okovať? Dali mi vás, dali zo troch stolíc páni, keď nás postrieľali v krásnohoľskej stráni. V tej zakliatej stráni, hoj, v tom krutom boji, tam ste vy mne padli, vy junáci moji! Jedni popadali, druhých zaväzili, veruže sme, bratia nešťastný boj bili. Hoj, vyletel vietor zo zelených hájov, niesol zlú novinu do slovenských krajov: tie zelené háje za nami uvädli, tie slovenské kraje v ťažký žiaľ upadli. Kraje naše, kraje! Veď sa vám zazdalo, že už tak ide byť, ako by byť malo. Zdalo sa vám, zdalo, ale nestalo sa; tie naše nádeje ako ranná rosa: slnko ju prihreje, vietor ju oveje; ta ste vy nám zmizli, vy naše nádeje! A čo by tam zmizli? Či sa už vyžila, ako bútla jedľa, tá slovenská sila? Nezmizli! — Hoj, nesmúť, ty rodinka moja: a kto sa nás báli, nech sa nás len boja. Len sa mne ty rozvi, háju môj zelený; nebudem ja dlho v zámku zaväzený. Hoj, nezaväzia ma tie hlboké veže, hoj, nedostrežú ma tie zámocké stráže. Tie hlboké veže — veď ich ja prelámem, tie zámocké stráže — veď ich ja oklamem. Hoj, počím sa ony za mnou v pohon dajú, už ma ty ukryješ, zelený môj háju. Pomôž, Bože, pomôž, na tú našu Tatru, na Tatre vysoko roznietim si vatru; v tej kosodrevine vatru si roznietim, slovenskej rodine slobodou zasvietim. A čo dobrý junák, keď tú vatru zočí, z údolia i z holí ku mne si priskočí. Kolo mňa, junáci! kolo naokolo, hoj, bude nám, bude, ako nám nebolo! Nech mi len valaška zablysne sa v pästi, dá Boh, lepšie dni nám svitnú v našej vlasti; nech len streľba naša po horách zahučí; dá Boh, že sa lepšej pravde svet naučí; tej pravde slovenskej: mne tak ako tebe; nezáviď inému, čo praješ sám sebe! Zavej, vetre, zavej, cez hory, cez háje, pozdravže mi pozdrav tie slovenské kraje; pozdravže mi, pozdrav tie slovenské rody, hoj, udrie raz i nám hodina slobody.