Tanečný výkrik duše študentov Súkromného konzervatória v Košiciach скачать в хорошем качестве

Tanečný výkrik duše študentov Súkromného konzervatória v Košiciach

KOŠICE | Emócie, drina a túžba niečo vyjadriť. Aj tak by sa dalo opísať tanečné predstavenie Súkromného konzervatória na Zádielskej ulici v Košiciach, ktoré sa odohralo v priestoroch Kasární Kulturparku. No pre študentov to nebolo len vystúpenie – bol to vyvrcholenie mesiacov tvrdej práce, spoločného odhodlania a umeleckého hľadania. „Dnešné predstavenie je takou našou cestou – cestou ku zlepšovaniu sa, ku skúsenostiam a k dosiahnutiu svojich snov,“ vyjadrila sa Katarína Sninská, zakladateľka SKKE. Jej slová vystihujú presne to, čo sa na javisku odohrávalo: úprimné emócie, odhodlanie a prepojenie duše s pohybom. Pre študentov bola každá choreografia osobným vyjadrením. Ako to vystihla študentka Dorina Kunák: „Javisko je miesto, kde sa umelec môže uvoľniť a ukázať to, čo robí celý svoj život – a preto aj žije.“ Ich cesta však nebola jednoduchá. Za elegantnými pohybmi a precítenými choreografiami sa skrývajú hodiny tréningov, odriekania a bolesti. „Bola to veľká drina, veľa hodín strávených na sálach, ale podľa mňa to stálo za to. Je to úžasný pocit, keď vám ľudia tlieskajú a tešia sa s vami,“ povedala Katarína Kukurucová, študentka konzervatória. A práve v tom momente, keď sa rozhrnie opona a reflektory zažiaria, sa dostaví nezameniteľná atmosféra. „Keď vyjdete na to javisko a vidíte tých ľudí, tú energiu – máte pocit, že môžete zatancovať a predviesť hocičo,“ zverila sa nám Simona Straková. Vrcholom večera bola choreografia Sunflowers – dielo, ktoré vzniklo pod vedením choreografa Attilu Egerháziho a baletnej majsterky Cristiny Porres Mormeneo. V spolupráci so študentmi vytvorili výnimočné tanečné číslo, ktoré spája techniku, emóciu a myšlienku do jedného silného umeleckého posolstva. „Slnečnica hovorí o živote a smrti – no predovšetkým oslavuje život. Je to metafora: vždy sa otáča k slnku, čerpá z neho energiu a svetlo. Je to o nich, o študentoch,“ vysvetlil Egerházi. Cristina Porres Mormeneo dodala: „Je naozaj krásne byť pri procese tvorby. Ich motivácia je neuveriteľná. A dnes vidíme, kam sa dostali – to je tá najväčšia odmena.“ V publiku znela po každom výstupe vlna potlesku, no ako sa zhodli viacerí, nie to je to najdôležitejšie. „Odmena je pre mňa ani nie výsledok, ale samotná cesta, ktorou sme predstavenie spolu vytvárali,“ uzatvára Sninská.