Marta Györiová (*1947): obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny скачать в хорошем качестве

Marta Györiová (*1947): obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny

Narodila sa 10. apríla 1947 v Košiciach rodičom, ktorí obaja prežili koncentračný tábor. Celá rodina matky Ley Kupferstienovej (židovské meno Lea Bat Mešulam Fisch), neskôr Grossmanovej, a otca Michala Grossmana (žid. meno Mechl Ben Isruel), bola zavraždená v koncentračných táboroch. Martina matka bola umiestnená v Tehelni s celou rodinou a mala tiež vytetované číslo A 9944. Otec nebol označený číslom. Po návrate z koncentračných táborov sa títo dvaja ľudia stretli a založili si novú rodinu, ktorej potomkovia sú Marta (židovské meno Miriam Rajze Bat Lea) a jej brat Alexander (židovské meno Isruel Ben Mechl). Obaja rodičia pochádzali zo silne veriacich židovských rodín, ktorých po návrate z koncentráku bolo v Košiciach okolo tridsať. Aj napriek zlým zážitkom z vojny ostala rodina Grossmanovcov veľmi pobožnou. Zmieňuje sa o tom hlavne preto, lebo množstvo židovských rodín, ktorým sa podarilo prežiť koncentračné tábory, odmietalo ďalej veriť v Boha, ktorý ich opustil, keď ho najviac potrebovali. Rodičia Marty tvrdili, že viera je v nich, a teda sa jej nemienili vzdať. Avšak vyznávanie ich náboženstva bolo v tej dobe veľmi ťažké. Hovoríme o päťdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré predstavovali ťažké časy po prebratí moci komunistickou stranou, sprevádzané vykonštruovanými politickými procesmi. Ak chcela jej mama v piatkový večer zapáliť sviečky, museli stiahnuť všetky rolety, aby ich náhodou niekto neudal. Ani nie v otcovi, ale v mamke pretrvával stále obrovský strach. Marta má z mladosti aj veľmi smutné spomienky. So slzami v očiach spomína na momenty, keď bola na bohoslužbách v synagóge na Puškinovej ulici v Košiciach. Najmä zo ženskej galérie sa pri modlitbe Mazkir ozýval strašný plač, kvílenie a vzlykanie, ktoré sa rozliehalo celou synagógou. „To sa slovami nedá opísať.“ Dcéry, matky, sestry a manželky sa nevedeli zmieriť so stratou svojich najbližších, ktorí zahynuli počas holokaustu. Aj v súčasnej dobe, kedy by sa už človek nemal stretnúť s prejavmi antisemitizmu, sa s nimi, žiaľ, stretáva. Podľa Marty je kameňom úrazu nevedomosť mladých ľudí. „Antisemitizmus tu bol, je a, žiaľ, aj bude!” Je prítomný všade a nedá sa tomu zabrániť. kamera a strih: Dominik Janovský, réžia: Sandra Polovková 💶 Krátky film vznikol v rámci projektu s názvom HISTORY DEFINES OUR FUTURE. Realizovaný je v rámci programu “Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca” spolufinancovaného z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014-2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Správcom programu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.