У нас вы можете посмотреть бесплатно NIKLOVA HUTA [HISTORY UrbexDokument] Návrat do minulosti... или скачать в максимальном доступном качестве, видео которое было загружено на ютуб. Для загрузки выберите вариант из формы ниже:
Если кнопки скачивания не
загрузились
НАЖМИТЕ ЗДЕСЬ или обновите страницу
Если возникают проблемы со скачиванием видео, пожалуйста напишите в поддержку по адресу внизу
страницы.
Спасибо за использование сервиса ClipSaver.ru
Factory for the production of nickel 📷Instagram: / moment_of_urbex Za dobové videá ďakujem : "Slovensko na historických fotografiách" NIKLOVA HUTA.V niklovej hute v Seredi pracovalo 1400 ľudí. Do závodu sa dovážala ruda až z Albánska, ktorá však obsahovala len necelé percento tohto kovu. Vyrábal sa tu elektrolytický nikel, práškový nikel a niklové granule, ktoré sa vyrábali z niklového odpadu a používali sa na pokovovanie. „Nikel sa v tom období nesmel vyvážať, pretože to bola strategická surovina. Ruda sa k nám dovážala až z Albánska. Nikel sa z nej vylúhoval chemickým procesom do tekutého stavu. Odpad predstavoval až 99 % rudy. Po spracovaní obsahoval približne 50 % železa, zbytok bola hlušina. Štát dokonca dotoval nevýnosnú výrobu niklu z nekvalitnej rudy sumou až do 250 miliónov Kčs ročne. Od spustenia výroby v roku 1962 sa biznis začal postupne rozbiehať, a následne ročne vyrábala 1 700 až 3 200 ton niklu. Udržať chod podobnej výroby bol energeticky náročný. Zároveň prestal v roku 1991 štát túto firmu dotovať, a postupne začala upadať. Práca v tejto fabrike,bola velmi škodlivá na ľudské zdravie.Všeobecne, každý, kto sa išiel zamestnať do Niklovky vedel, že ide do rizikového prostredia. To sa netajilo. Preto sme všetci povinne raz ročne absolvovali takzvané štítkovanie. Bol to röntgen pľúc v pojazdnom autobuse. Riziká mnohí zamestnanci zároveň veľmi podceňovali. Výroba sa skončila v roku 1992. To sa už len spracovala zvyšná dovezená ruda.Postupne sa do areálu nasťahovali drobné firmy a fabriky, huta začala chátrať a majetok sa znehodnocoval. „Začalo sa obdobie tichého rabovania. Každý si odtiaľ zobral, čo sa dalo. Po tridsaťročnej výrobe tu však ostala okrem výrobných hál aj ťažká environmentálna záťaž – skládka odpadu. Hoci sa odpad z výroby predával do zahraničia, kopilo sa ho viac, ako sa stihlo vyvážať. Skládka železnej rudy, teda lúženca a ďalších ťažkých kovov, ohrozuje obyvateľov Serede, ale aj Dolnej Stredy a neďalekých obcí. Dnes z nej ostala len obrovská, chátrajúca budova, vedľa ktorej sa na poli nachádza obrovská kopa lúženca – jednoducho povedané odpadu, ktorý vznikal pri výrobe. Predpokladá sa, že váži až 6,5 milióna ton, a výška skládky v niektorých miestach dosahuje až 40 metrov. Aj napriek tomu, že je v lete polievaná vodou, do ovzdušia sa z nej ročne dostáva niekoľko desiatok ton prachu. #urbex #momentofurbex #history