У нас вы можете посмотреть бесплатно Dá sa uspať rastlina? O elektrických signáloch a anestézii v rastlinách (Andrej Pavlovič) или скачать в максимальном доступном качестве, видео которое было загружено на ютуб. Для загрузки выберите вариант из формы ниже:
Если кнопки скачивания не
загрузились
НАЖМИТЕ ЗДЕСЬ или обновите страницу
Если возникают проблемы со скачиванием видео, пожалуйста напишите в поддержку по адресу внизу
страницы.
Спасибо за использование сервиса ClipSaver.ru
[00:00] Úvod [01:19] Rastliny nemajú nervovú sústavu [03:33] Prenos nervového vzruchu [05:12] Membránový potenciál (rastliny Mucholapka americká) [07:09] Elektrické signály v rastlinách a techniky ich merania Modelové druhy rastlinnej elektrofyziológie [12:24] ∘ Citlivka (Mimosa pudica): pohyb listov [16:43] ∘ Ľuľkovité rastliny (Solanaceae): syntéza hormónov jasmonátov [19:41] ∘ Arabidopsis thaliana: pochopenie MMSO [21:34] • Molekulárny mechanizmus elektrickej signalizácie (MMSO) [23:42] • Ako glutamátové receptory spúšťajú elektrický signál [25:35] • Glutamát je zodpovedný za šírenie elektrického signálu v rastlinách [28:48] ∘ Mucholapka americká (Dionaea muscipula): objavenie elektrickej aktivity [31:29] • Indukcia akčných potenciálov v mucholapke a vizualizácia elektrickej vlny [33:09] • Obranné mechanizmy a mäsožravosť rastlín sú príbuzné [35:49] Anestetiká a ich vplyv na rastliny [42:53] Súhrn Hoci rastliny nemajú neuróny, dokážu generovať a šíriť elektrické signály. Tie sa v rastlinách šíria prostredníctvom cievnych zväzkov, a dokážu tak informovať vzdialené orgány napríklad o útoku herbivora. Elektrické signály v rastlinách spúšťajú rôzne reakcie, od sklapnutia listu mäsožravej mucholapky, až po aktiváciu génovej expresie. Nedávne štúdie odhalili, že sa na prenose elektrického signálu v rastlinách podieľa rovnaká trieda glutamátových receptorov, aké sa nachádzajú v mozgu človeka. Povieme si teda viac o tom, ako tento mechanizmus funguje a odpovieme si aj rôzne otázky týkajúce sa komunikácie rastlín. Medzi inými budeme hľadať odpoveď aj na to, či môžu na rastliny pôsobiť anestetiká a či sa dá rastlina uspať. O prednášajúcom: Doc. Mgr. Andrej Pavlovič, PhD. vyštudoval fyziológiu rastlín na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Přírodovědecké fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, kde sa venuje štúdiu fotosyntézy a elektrickej signalizácie rastlín. Objektom jeho špeciálneho záujmu sú mäsožravé rastliny, ale aj bežné rastliny. Za pomoci rôznych metodických postupov skúma ako rastliny vnímajú svoje okolie, akým spôsobom túto informáciu spracúvajú, a ako na ňu adekvátne reagujú. Výsledky naznačujú, že rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou nie sú až také priepastné, ako sa kedysi myslelo. Prečo v biológii potrebujeme modelové organizmy? (Viktor Demko), Vedecká cukráreň, január 2022 (71 min) • Prečo v biológii potrebujeme modelové orga... Rastlinná neurobiológia – nová vedecká disciplína 21. storočia (Miroslav Ovečka), Vedecká cukráreň, január 2011 (43 min) • Rastlinná neurobiológia – nová vedecká dis...