Zámok Holíč - Rozhľadňa na hrebeni - Veterný mlyn скачать в хорошем качестве

Zámok Holíč - Rozhľadňa na hrebeni - Veterný mlyn

Holíčsky hrad je barokovo-klasicistickou dominantou Holíča s bastionovým opevnením. Je to zámok, ktorý vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom, ako ho získal v roku 1736 František Lotrinský, čo ho radí medzi cisárske sídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 14. septembra 1963. V registri nehnuteľných NKP pod číslom ÚZPF 613 je registrovaných 34 objektov. Stavba Exteriér Samotná budova barokovo klasicistického zámku je tvorená tromi krídlami v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená štvorcová terasa s nárožnými väžičkami. Je obklopená štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do západného krídla cez vstupnú bránu. Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby štvorcového tvaru so štyrmi Bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov. Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý most cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. K zámku priliehajúce priestory niekdajšieho parku a bažantnice ako aj rybníka sú ohradené kamenným barokovým múrom. Interiér Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia, kedy za socializmu kaštieľu hladali nové spoločenské využitie. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Začiatkom 21. storočia boli do rekonštruovaných priestorov umiestnené expozície múzea keramiky a časť priestorov je využívaná na kultúrne a spoločenské účely. Akustika kaplnky je využívaná na koncerty vážnej hudby.[5] História 12. storočie - Wywar - Nový hrad - najstaršie označenia Holíča vzťahujúce sa k pôvodnému vodnému hradu 1315 - hrad sa stáva predmetom bojov medzi vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho a českým vojskom 14. storočie - v jeho prvej polovici postavený obytný dvojvežový palác 15. storočie - palác rozšírený o ďalšie krídlo, opevnenie je nanovo vybudované 1627 - dobytie hradu Gabrielom Bethlenom 17. storočie - kvôli neustávajúcemu Tureckému nebezpečiu vybudované bastiónové opevnenie s prepojením podzemnou chodbou s pôvodným opevnením 1736 - predáva Jozef Czobor majetky v Holíči a Šaštíne, kaštieľ sa stáva majetkom Františka Lotrinského, čiže Habsburgovcov 1749-1754 - vybudované letné cisárske sídlo, pod vedením architektov: Francúz J. N. Jadot a neskôr Rakúšan F. A. Hillebrandt. Na výzdobe reprezentačných vnútorných priestorov pracoval J. B. Chamant. Prebudovanie pôvodne blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ.[6] 1918 - kaštieľ prechádza do rúk česko-slovenského štátu 1963 - národná kultúrna pamiatka[4] 1974 - obnova so zameraním na spoločenské využitie natočené dronom DJI Mini SE