У нас вы можете посмотреть бесплатно Páter Javorka a oltár v Černovej. или скачать в максимальном доступном качестве, видео которое было загружено на ютуб. Для загрузки выберите вариант из формы ниже:
Если кнопки скачивания не
загрузились
НАЖМИТЕ ЗДЕСЬ или обновите страницу
Если возникают проблемы со скачиванием видео, пожалуйста напишите в поддержку по адресу внизу
страницы.
Спасибо за использование сервиса ClipSaver.ru
Vedeli ste, že za vznikom oltára Božského Srdca Ježišovho stojí páter Vendelín Javorka? Vypočujte si o tom dôkaz. V uvedenom liste Andrejovi Hlinkovi sa páter Javorka podpisuje ako vnuk. Pre vysvetlenie uvádzam nasledovné: Ako chápať staré používanie slova vnuk na Slovensku V tradičnej slovenskej spoločnosti až do polovice 20. storočia nebolo slovo „vnuk“ používané v dnešnom úzko biologickom význame. Kým dnes ním označujeme výlučne syna syna alebo dcéry, v staršom jazyku a v mnohých nárečiach malo toto slovo oveľa širší význam. Vnuk ako mladší člen rodu: V minulosti sa „vnukom“ mohol nazývať: • synovec, prasynovec, • vzdialenejší mladší príbuzný, • chlapec z rodiny, ktorá bola s domácnosťou v kmotrovskom alebo susedskom zväzku, • alebo jednoducho mladý muž patriaci do širšie chápanej rodiny. Tento spôsob označovania vychádzal z tradičného rodového usporiadania, v ktorom sa rodina nevnímala len ako úzky okruh rodičov a detí, ale ako široké spoločenstvo viacerých generácií. V takejto štruktúre bol starší muž prirodzene „dedo“ a mladší mužský člen rodu bol „vnuk“, aj keď medzi nimi neexistoval priamy pokrvný vzťah. Jazykový a kultúrny pôvod: Pôvod tohto používania siaha až do praslovančiny. Slovo vъnukъ označovalo potomka, nie nevyhnutne priameho vnuka. Až neskôr sa význam zúžil na dnešnú presnú definíciu. V mnohých regiónoch Slovenska — najmä na západe a v kopaničiarskych oblastiach — sa však starší, širší význam udržal veľmi dlho. V rodinách, kde spolu žilo aj 20 či 30 ľudí, bolo prirodzené, že oslovenia vyjadrovali hierarchiu, úctu a príslušnosť k rodu, nie biologickú presnosť. Ako tomu rozumieť v historických textoch: Keď v starých zápisoch, listoch alebo spomienkach čítame vetu: „To bol môj vnuk.“ nemusí ísť o priameho vnuka. Správny výklad je: mladší mužský príbuzný alebo člen domácnosti, ku ktorému mal starší človek vzťah podobný vzťahu starého otca k vnukovi. Toto označenie teda odráža sociálnu realitu tradičnej rodiny, nie dnešné presné genealogické kategórie.