Valerij Kupka: K niektorým špecifikám prekladu ruskej náboženskej filozofie do slovenčiny скачать в хорошем качестве

Valerij Kupka: K niektorým špecifikám prekladu ruskej náboženskej filozofie do slovenčiny

29. november 2023 Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i. Hosťovská prednáška doc. Valerij Kupka, PhD. K niektorým špecifikám prekladu ruskej náboženskej filozofie do slovenčiny Nahrávané cez platformu Zoom. Video neobsahuje záznam diskusie po prednáške. Prednáška sa uskutočnila v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Ruská náboženská filozofia ako fenomén, ktorý vznikol z tradície filozofujúcej ruskej literatúry 19. storočia, prináša celý rad prekladových prekvapení, viditeľných, a niekedy na prvý pohľad neviditeľných, riešiteľných, a niekedy možno neriešiteľných. Ich neadekvátny preklad niekedy vedie k nežiaducim významovým a výrazovým posunom, ktoré môžu pôsobiť zavádzajúco, skresľovať skutočný autorský zámer, zvlášť pokiaľ ide o osobitú terminológiu spojenú s tradíciou ruského pravoslávia a literárnosť ruského náboženského myslenia. Moderátorka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. Doc. Valerij Kupka, PhD. (1962) je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Narodil sa na Ukrajine, od roku 1978 žije na Slovensku. Absolvoval štúdium ruského jazyka a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (dnes Prešovskej univerzity) v Prešove (1988). V rokoch 1990 – 2022 (od r. 1994 ako odborný asistent, od r. 2005 ako docent) prednášal na Prešovskej univerzite dejiny ruskej literatúry, dejiny ruskej náboženskej filozofie, ruského filmu a výtvarného umenia. Je autorom a spoluautorom mnohých odborných a vedeckých publikácií: Nová próza ako sociokultúrny fenomén (2002), Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia (2007), Ruská literatúra 18. – 21. storočia (2013, 2020), Slovník ruskej umeleckej kultúry 20. storočia (2014), Slovensko-ukrajinský ilustrovaný slovník (2022). Zostavil antológie poézie Ruská moderna (2011) a Ruská avantgarda (2013), a čísla Revue svetovej literatúry venované ruskej (3/1994, 3/2000, 1/2011), gruzínskej (1/2013) a arménskej literatúre (1/2014). Prekladá z ruštiny (G. Ajgi, A. Goľdštejn, S. Dovlatov, I. Iľf – J. Petrov, F. M. Dostojevskij, Ľ. Petruševská, J. Vodolazkin a i.), z ukrajinčiny (J. Andruchovyč) a do rusínčiny. Za preklad románu J. Andruchovyča Moskoviáda (2013) a románu J. Vodolazkina Laurus (2019) získal prémie Literárneho fondu. Napísal básnické zbierky Nestá-losť (1994), Skomorošina (1996), Mucha v uchu (1997), Líza tichšia ako kláštor (2000), Dom bez svetla (2004), Zabudnutá štvrtá strana (2014). Viac o Valerijovi Kupkovi: https://usvl.sav.sk/wp/?p=4544 https://dunszt.sk/2022/03/28/valerij-...